Pieskomil mongolský (lat. Meriones unguiculatus) je malý hlodavec pochádzajúci zo stepí, púšti a polopúšti Afriky, Centrálnej Ázie a Stredného východu. Je približne 11-14 cm veľký. Značnú časť tela tvorí chvost, ktorý je dlhý 9-12 cm. Váži 60-130g a samci sú spravidla väčší. Priemerná dĺžka života je 3-4 roky.

Pieskomil je na etapy výrazne aktívny tvor (napr. 2 hodiny aktivity nasledované 2 hodinami spánku). Spoločenská zviera, ako je pieskomil, je nutné chovať aspoň v páre alebo skupine. Vhodné kombinácie chovu: pár samec a samica, pár/skupina samíc, pár/skupina samcov, zmiešaná skupina (kde je len jeden hlavný pár, ktorý sa rozmnožuje a vytvára potomstvo).

Chovné zariadenie

Pre chov pieskomilov sa odporúča tzv. gerbilárium (angl. gerbil = pieskomil). Je to sklenené akvárium alebo terárium upravené pre potreby chovu pieskomilov. Pieskomily potrebujú priestor orientovaný hlavne do dĺžky. Odporúčaná veľkosť akvária je 100x40x40 cm  (pričom minimálna dĺžka by nemala byť menšia ako 80cm). Na výšku môžeme voliť aj vyššie akvária. Pri vyšších akváriách môžeme dopriať viac podstielky na zahrabávanie. Zároveň znížime tak  riziko úteku pri chýbajúcom kryte. S dostatočne veľkým priestorom sa vieme vyhnúť nežiaducemu správaniu ako je agresivita, teritorialita, hryzenie, depresie a iné.

Podstielka

Keďže pieskomily sú zvieratá, ktoré sa zahrabávajú, vytvárajú dlhé, rozsiahle podzemné tunely a nory, je potrebné im dopriať dostatočné veľkú vrstvu podstielky. Táto podstielka by mala byť aspoň 10 cm vysoká (ideálne aj vyššia) na hrubo udupaná, aby dobré držala nory a tunely.

Vhodné podstielky:

• Piesok, ktorý  je vhodné prekladať vrstvami sena, aby dobre držal tunely
• Hrubé bezprašné hobliny (opäť môžeme prekladať senom pre lepšiu pevnosť tunelov)
• Papierové alebo bavlnené podstielky

Do chovného zariadenia je dôležité umiestniť dostatočné veľkú nádobu naplnenú kúpacím pieskom, ktorú nazývame pieskový kupeľ. Pieskomily ho využívajú na svoju hygienu.

Strava

Pieskomily sú všežravce, teda živia sa rastlinnou aj živočíšnou potravou. Môžeme ich kŕmiť granulovanou stravou alebo im ponúkneme zmesi pre pieskomily. Kŕmna dávka má obsahovať 12-20% proteínu a 7-10% tuku. Pri sacharidoch musíme byť opatrnejší. Nevedia ich dobre tráviť a navyše je pravdepodobnosť vývinu cukrovky. Ich stravu môžeme raz za čas obohatiť o čerstvú alebo sušenú zeleninu, ovocie, bylinky, živý hmyz,  uvarené neochutené vajíčko a mäso etc.

Vodu im potrebujeme zabezpečiť z napájačky.  Nenávidia  vodu, preto do chovného zariadenia neumiestňujeme nádoby s vodou.

Starostlivosť

Pri správne zvolenom chovnom zariadení starostlivosť nie je náročná. Potrebné je hlavne pravidelné čistenie chovného zariadenia. Raz denne im podávame krmivo a čerstvú vodu.

Pieskomily medzi sebou komunikujú rôznymi zvukmi, dupaním ale aj značkovaním. Jeden zo spôsobov komunikácie je pachové značkovanie, na ktoré majú  uspôsobenú žľazu umiestnenú na bruchu. Žľaza je prirodzene mierne žltkastá bez výrazného zväčšenia.  Túto žľazu kontrolujeme a raz za čas pretrieme vlhkou vatovou tyčinkou. Ak pozorujeme zväčšenie, zmenu farby alebo krv okamžite konzultujeme s veterinárom. Samce majú vyššie riziko vývinu tumoru pachovej žľazy.

Veterinárna starostlivosť nie je nutná v pravidelných intervaloch. Ako prevenciu je vhodné absolvovať raz ročne kompletnu prehliadku, kde veterinár skontroluje celkový stav.

Doplkova výbava

Vo výbere výbavy sa snažíme orientovať na sklo a prírodne materiály, keďže pieskomily ako hlodavce hryzú viac menej všetko. Majú radi tunely, skrýše ale aj rôzne preliezky. Do chovného zariadenia môžeme umiestniť rôzne korene a konáre (ktoré môžeme zahrabať do podstielky), väčší kolotoč  (s minimálnym priemerom 20 cm) a rôzne drevené hračky,  ktoré sú určené na ohrýzanie. Na ohrýzanie nepoužívame minerálne a soľné kamene, je to záťaž na obličky a pečeň. Zabezpečíme aj misku na stravu a napájačku (odporúčam zvoliť keramické alebo sklenené materiály).

Spoločenskosť

Pieskomil je spoločenské zviera, preto by sme ich nemali nikdy chovať samostatne, ale vždy si zaobstaráme aspoň dvoch. Ak nechceme mať odchovy (kedy by sme mláďatká mali problém umiestniť do nových domovov) je rozumnejšie si zaobstarať dvojicu rovnakého pohlavia, nie je problém umiestniť k sebe aj dvoch samčekov – podľa viacerých chovateľov sú dokonca dominantnejšie samice. Ak máme skupinku pieskomilov, zvyčajne má mláďatá len dominantná samica (ak by bola gravidná samica nižšie v hierarchii dávame pozor, aby nevznikali súboje o dominanciu a preto je lepšie premiestniť ju do inej ubikácie). Napriek tomu, že sú pieskači spoločenské zvieratá nedávame im možnosť stretnúť sa s iným druhom hlodavcov – ani ak pieskača pustíme sa prebehnúť a chováme napríklad škrečka, brali by ich ako konkurenciu, pieskomily sú silno teritoriálne zvieratá. Rovnako je na zváženie púšťanie pieskomilov sa prebehnúť po izbe – nie vždy sa dajú tak dobre ochočiť aby k nám pribehli a sú to profesionáli v likvidovaní káblov (čo je pre nich nebezpečné). Aj keď je tento druh často označovaný ako súmračný/nočný ich aktivita je viac menej aj počas dňa, kedy sa striedajú cykly aktivity a odpočinku.

Je vhodné brať si pieskomilov, ktorí  sú na seba zvyknutí a poznajú sa. Dospelé pieskomily (staršie ako 10 týždňov) vedia byť veľmi teritoriálne a agresívne voči novým jedincom. Ak chceme priviesť nového jedinca musíme ich  zoznamovať postupne na neutrálnom území.

Zdravie

Pieskomily pri dobrej starostlivosti nepatria k vyslovene chorľavým zvieratám a priemerne sa dožívajú 3-4 roky (no niektoré jedince aj 6). Ak máme nevyváženú skupinu, môže dochádzať k šarvátkam, ktoré ak neriešime môžu viesť až k smrti slabšieho jedinca, občasné pošťuchovanie nie je nebezpečné, ak sa hryzú a tečie krv, mali by sme ich od seba oddeliť. Ďalšia vec, ktorá môže naše zvieratká potrápiť je strata chvosta, pieskomily nikdy nechytáme za koniec chvosta – vedia časť chvosta pustiť (resp. stiahnuť kožu), toto zranenie ak sa doň nedostane infekcia nie je život ohrozujúce, ale istý čas spôsobuje problém s balanciou. Ak pri pieskomiloch pozorujeme atypické správanie alebo zdravotné ťažkosti je na mieste vyhľadať veterinára.

Vypracoval: Ľudmila Vargová, vedúca zmeny Super zoo Prešov Ľubotice