Zima je najnáročnejším obdobím roka pre voľne žijúce zvieratá, vtáky nevynímajúc. Zatiaľ čo niektoré odlietajú prečkať toto obdobie do teplejších krajín, sú také, ktoré zimu prečkajú v našich končinách.

Prikrmovanie zimujúceho vtáctva patrí k obľúbeným zimným aktivitám mnohých z nás. V určitom slova zmysle by sme ho mohli označiť ako spôsob kompenzácie za pozmenenú krajinu, v ktorej vtáky už nedokážu nájsť dostatočné množstvo obživy. Z tohto uhľa pohľadu ide o prospešnú a užitočnú vec. Navyše má edukačný a v nemalej miere aj relaxačný význam. Ako teda na to a čo budeme k prikrmovaniu potrebovať?

Kŕmidlo

Existuje viacero typov kŕmidiel vyrobených z dreva či plastu. Ak vsadíme na osvedčenú klasiku, určite nič nepokazíme s otvorenými kŕmidlami so strieškou – sú navyše pekným doplnkom našej záhrady, popularite sa však tešia aj plastové závesné kŕmidlá. Otvorené kŕmidlá, poskytujúce vtákom prehľad o okolí a v prípade potreby, dostatok času a priestoru na únik pred nebezpečenstvom. Užitočnou časťou kŕmidla je strieška, ktorá zamedzí znehodnoteniu potravy vplyvom dažďa či snehu a tiež vyvýšené boky, ktoré zabránia jeho vypadávaniu. V priebehu zimných mesiacov nezabúdame na pravidelné čistenie a dezinfekciu kŕmidla, aby sme zamedzili možnému šíreniu chorôb medzi operencami.

Umiestnenie kŕmidla

Na záhrade kŕmidlo umiestnime na pokojné a záveterné miesto, z ktorého majú vtáky dobrý prehľad o svojom okolí. Ku kŕmidlu by sme mali mať jednoduchý prístup, kvôli pravidelnému dopĺňaniu potravy, kontrole a tiež čisteniu. V blízkosti by sa nemali nachádzať stálozelené rastliny (ihličnany, krušpány...), ktoré môžu poskytnúť úkryt predátorom, ako sú napríklad mačky či kuny. Z tohto dôvodu by sa kŕmidlo malo nachádzať vo výške aspoň 1,5 metra a tiež by nemalo byť na mieste, kde sa dokážu bez problémov dostať mačky. Vyvarovať by sme sa mali umiestneniu v blízkosti rušnej cestnej komunikácie a miest s väčšími presklenými plochami, ktoré vtáky nevidia a mohli by sa vážne zraniť. Ak kŕmidlo máme na balkóne, je treba rátať s častejším upratovaním, nakoľko hodujúce vtáky nepatria medzi najporiadkumilovnejších hostí.

Kedy kŕmiť

Začiatok obdobia pre prikrmovanie sa nedá presne určiť, vždy záleží od dostatku prirodzených zdrojov potravy a oblasti, kde žijeme. Pre vtáctvo nastáva najnáročnejšie obdobie, keď ich prirodzený zdroj potravy prikryje sneh alebo poľadovica a to najmä v neskorších zimných mesiacoch, kedy sú prirodzené zdroje potravy už takmer vyčerpané. A práve v tomto čase ocenia našu pomoc najviac. Ak začneme s prikrmovaním, je dôležité, aby sme neprestávali a to najmä v najchladnejšom období, kedy sa nám prirodzene aj najmenej chce ísť von, treba sa však prekonať. Pre vtáky, ktoré sú naviazané na zdroj potravy z určitého miesta, je jeho strata mrhaním drahocennej energie pri hľadaní iného a zbytočným ohrozením. Rovnako je dôležité vedieť aj správny čas, kedy prikrmovanie ukončiť – spravidla by toto obdobie malo byť naviazané na jar, kedy už ustúpi sneh a prinavracia sa prirodzený zdroj potravy, ako je napríklad hmyz. Pokračovanie v prikrmovaní aj v priebehu jarných a ďalších mesiacov môže skôr vtáctvu uškodiť, nakoľko plne nezodpovedá jeho prirodzeným potravovým nárokom v priebehu roka a navyše vtáky sa naučia „jednoduchšiu“ cestu k potrave v kŕmidle, ako ju hľadať v prírode – to však nie je správne ani prirodzené.

Čím kŕmiť

Každý druh sa v prírode špecializuje na určitý druh potravy, v priebehu zimných mesiacov však operence nie sú až tak vyberavé. To ale neznamená, že sa v kŕmidle môže ocitnúť čokoľvek. Čím pestrejšiu paletu potravy ponúkame, tým pestrejšie druhové zloženie môžeme na kŕmidle očakávať, navyše veľa druhov má počas zimných mesiacov podobné potravové preferencie. Najviac populárne sú rôzne zmesi, ktoré obsahujú najmä slnečnicu, proso, repku, pšenicu, mak či ovos. Niekedy je možné sa stretnúť aj s krmivami obohatenými o hmyz, bobule či oriešky. Niektoré druhy, ako je napríklad drozd ocení aj rôzne plody či jablká. Klasikou je loj alebo lojové gule, ktoré obľubujú najmä sýkorky a aj tie už sú často obohatené o semiačka, bobule či hmyz.

Na druhej strane nesprávne zvolená potrava či obdobie, prinesie našim operencom viac škody ako osohu. V kŕmidle by sa nemali vyskytnúť žiadne solené, sladené, pražené či inak upravované druhy potravy (slanina, slané oriešky, kandizované ovocie...), nerobíme z neho odpadkový kôš našej kuchyne. Bežnou chybou je podávanie pečiva, ktoré vtáky nedokáže dobre stráviť, a zďaleka im neposkytne potrebnú nutričnú výživu (rovnako to platí aj pri kŕmení vodného vtáctva, ako sú labute či kačky).

Mnohé vtáky sa pri jarnom oteplení vracajú späť na svoje pôvodné územie, ale niektoré (a nie je ich málo), nás môžu potešiť tým, že zahniezdia na našej záhrade, ak im dokážeme poskytnúť vhodné podmienky. Prítomnosť stromov, či búdky na hniezdenie je bezpochyby veľké plus, ale nezanedbateľný význam tiež zohráva osadenie záhrady rôznymi rastlinami, ktoré prilákajú hmyz a na jeseň či v zime poskytnú vtákom výživu v podobe semienok či bobúľ. Úplne „vyčistená záhrada“ nie je vždy výhrou a ak zbierame plody, nič sa nestane ak zopár kúskov necháme aj pre operencov – odmenia sa nielen spevom, ale aj zbieraním škodcov v priebehu roka.